Pohľad nášho prezidenta M. Jankoviča na dianie v slovenskom baseballe
Úvodom, ak dovolíš, prvá otázka k aktuálnemu dianiu. Začali sa nám súťaže v roku 2023 vo viacerých kategóriách. Ako vidíš ich organizačnú prípravu a čo by sme mohli zlepšiť, zmeniť v ich priebehu?
Organizácia súťaží sa dá vždy vylepšovať. Tento rok to je lepšie ako v minulom roku. Je to ťažká práca, ktorá nezačína prvým zápasom a nekončí sa posledným. Som rád, že opäť máme 8 družstiev v najvyššej mužskej súťaži. Veľmi sa teším súťažiam U10 a U12. Ostatné kategórie budú mať otvorené majstrovstvá Slovenska. Musíme viac dbať na zosúladenie možností družstiev, rozhodcov a zapisovateľov. Bol by som rád, keby sa viacero súťažných zápasov hralo cez pracovný týždeň. No k tomu je ešte dlhá cesta.
Tento rok máme nevídané problémy s počasím a preto sa veľa zápasov posúva na nový termín.
Verím, že to zvládneme, lebo organizačne to zatiaľ funguje dobre.
Team Outmen Skalica otvoril minulý týždeň ďalšie baseballové ihrisko na Slovensku. Plánuje SBF v budúcnosti toto ihrisko zapojiť do iných aktivít ako sú len ligové súťaže?
V prvom rade gratulujem! Bol som sa tam viackrát pozrieť a som veľmi rád, že sa to podarilo a ihrisko je oficiálne otvorené a začalo sa naplno využívať.
Mojmír Jankovič – Prezident SBF
Všetko však bude závisieť ako sa k tomu postaví samotný klub. Doteraz urobili fantastickú prácu, no treba povedať, že je ešte ďaleko, aby boli sami spokojní. Sám prezident klubu, Rado Nespala, prezradil, že je potrebné vybudovať najmä striedačky na „veľkom“ ihrisku a tiež sa idú pustiť do budovania „malého“ ihriska. V budúcnosti určite počítame, že ho zapojíme do siete prípravy reprezentácií ako aj podporíme konanie turnajov či už na klubovej alebo reprezentačnej úrovni.
Tento rok oslavuje baseball na Slovensku 30 rokov svojej organizovanej existencie. Je to iste veľká udalosť. Ako si plánuje SBF pripomenúť túto udalosť?
Začnem túto odpoveď trochu obšírnejšie, možno pre tých, ktorí nevedia čo je SBF 30.
SBF vznikla spolu so Slovenskou republikou v roku 1993, jej predchodkyňou bola SBSA (Slovenská baseballová a softballová asociácia), ktorá vznikla najmä kvôli potrebám federálneho športu, aby obidve časti vtedajšej federácie mali svoje strešné organizácie. Po vzniku samostatného Slovenska sa baseball a softball nerozišli, no dohodli sa, že vytvoria samostatné organizácie SBF a SSA. Pre baseball na Slovensku to bol zásadný míľnik, ktorý nám zabezpečoval komunikáciu so štátom a tiež organizovanie našich súťaží a formovanie reprezentačných družstiev. Už v roku 1993 sa podarilo zabezpečiť účasť na ME pre reprezentáciu žiakov (U12). Bol to tak prvý oficiálny reprezentačný výjazd na ME.
30 rokov organizácie je pre slovenský baseball významným medzníkom. Počas tohto obdobia sme prekonali dobré aj horšie obdobia. Čo mňa asi najviac teší vyprofilovali sa dva silné kluby s komplexnou štruktúrou a primeraným zázemím. Na druhej strane som osobne očakával, že tých tímov bude viac.
Oslavy budú prebiehať v Dome športu v Múzeu olympizmu v novembri tohto roku. Chceme tiež obnoviť akciu, ktorú mnohí z nás poznali ako „Večer ocenení“. Tento rok by tieto dve akcie mali byť spojené, ale ďalšie roky by sa Večer ocenení stal pravidelným podujatím pre najlepšie tímy a jednotlivcov všetkých súťažných kategórií a reprezentácií.
Po oficiálnej časti bude oslava SBF 30 pokračovať občerstvením a nezáväznými rozhovormi v priestoroch zasadačiek na 1. Poschodí Domu športu.
Dúfam, že sa nám podarí zabezpečiť účasť bývalých hráčov a funkcionárov v čo najväčšom počte.
Jedna otázka na telo, na ktorú nie je jednoduché odpovedať v krátkosti, ale si prezident SBF, tak skús, prosím. Tvoj pohľad na smerovanie baseballu na Slovensku. Kadiaľ ísť, aby náš šport napredoval výkonnostne a aj sa rozširovala členská základňa?
Táto otázka je asi taká ťažká ako otázka čo bolo skôr – vajce alebo sliepka. V našom športe to vnímam ako začarovaný kruh – kvalita a kvantita. Veľa hráčov a trénerov sa chce venovať kvalite, lebo sú presvedčení, že čas rozvoja baseballu by sme mali vymeniť za čas budovania kvality. S týmto môžem súhlasiť, ale len za predpokladu, že máte dostatočnú členskú základňu, aby ste z nej tú „kvalitu“ mohli vyberať. Takže sa zase dostávame späť na rozvoj a začiatky. Potrebujeme čo najväčšiu a najširšiu členskú základňu či sa to niekomu páči alebo nie. Preferujem kategórie U10, U9 a U8. S kategóriou U10 sme začali pred 2-3 rokmi a ťahúňom je najmä trnavský klub. Ak sa podarí vytrvať a postupne rozširovať súťaže a turnaje v kategórii U10 vieme na to nadviazať kategóriou U12, z ktorej je len krôčik do juniorských a seniorských úrovní (reálne 4-6 rokov).
Čo sa týka klubov, ktoré sú reálne hnacím motorom celého baseballu u nás – doporučoval by som najmä tým, ktoré vznikajú upriamiť sa iba na mládež. Je to ťažké, lebo tam treba prehltnúť tú horkú pilulku a priznať si, že vo veku 18 alebo viac rokov nemáte šancu hrať výkonnostný baseball. Máte ale šancu získať informácie o trénovaní a vedení klubu. To by pre mňa bola cesta. Mať na Slovensku 12-16 klubov, ktoré by mali minimálne 1-2 mládežnícku kategóriu a zúčastňovali by sa regionálnych a celoslovenských súťaží.
Čo sa týka ostatných súťaží tam by som mal predstavu podobnú ako je v najvyššej mužskej súťaži. 8 družstiev, základná časť, nadstavby, play-off. V kategórii U23, U21, U18 by som sa čiastočne uspokojil aj účasťou 4 družstiev. V nižších kategóriách bude nutné mať čo najviac tímov 6-8.
Ďalšou našou prioritou sa musí stať rozšírenie povedomia o našom športe, ale nie len propagačne, ale najmä oslovením základných a stredných škôl. Na to by nám mohol pomôcť Baseball5, zjednodušená verzia baseballu (aj softbalu).
Posledná nezanedbateľná kategória sú rodičia hrajúcich detí, bývalí hráči a aj sympatizanti nášho športu. Tu je obrovský odliv. Poviem to jednoducho – hráč v 17 rokoch si nájde priateľku a skončí s baseballom úplne. Hráč po skončení vysokej alebo strednej školy si nájde prácu a už sa viac neobjaví. Je to smutná realita Slovenska. Len v porovnaní s Českom je tam obrovský rozdiel. Tam bývalí hráči či rodičia detí, ktoré už odrástli či prestali hrať zostávajú a pomáhajú rôznymi formami. Či je to sponzoring, dobrovoľníctvo alebo trénovaním najmenších či zabezpečovaním ich výjazdov.
Priznám sa, že pre mňa je to až nepochopiteľné. Som v baseballe už vyše 30 rokov a nikdy som nerozmýšľal, že by som odišiel tzv. „nadobro“. Ale nie všetci sme rovnakí, každý rieši vlastné problémy a rešpektujem, a chápem, že veľakrát sú oveľa dôležitejšie.
Prezident SBF – Mojmír Jankovič
Tvojou doménou v baseballe je rozhodovanie a podľa mňa jeden z najväčších úspechov slovenského baseballu je Tvoje pôsobenie na tomto poli doma a hlavne v zahraničí. Čo považuješ za Tvoje top vystúpenie za domácou métou? Ktorú Tvoju nomináciu od medzinárodných organizácii si najviac vážiš?
Veľmi si vážim každý turnaj a zápas, v ktorom môžem nastúpiť. Snažím sa vždy „makať“ na viac ako 100%. Dať zo seba všetko.
V mojej kariére bolo niekoľko pamätných turnajov či zápasov. ME mužov a zároveň kvalifikácia na OH do Pekingu myslím v roku 2007 v Barcelone.
Pamätný zápas Pražského baseballového týždňa v roku 2000, kde som dostal finále na domácej méte, súpermi boli dva americké výbery s výsledkom 1:0 pre NAIA, čo hovorí samo za seba.
A pre mňa jeden z najvýznamnejších na ME juniorov v Pamplone, kde sa vo finále stretli Holandsko a Talianska ja som dostal tú česť rozhodovať na domácej méte. Neznámy „slovenský rozhodca na domácej vo finále“. To bolo niečo, čo pred týmto turnajom nebolo možné. Pred zápasom prišiel za mnou Jan Esselman, holandský delegát turnaja, a povedal mi: „Mojmír ja ti verím“. To bolo pre mňa najväčšou motiváciou a – nesklamal som. Všetko dopadlo super a možno som bol jedným z tých, ktorí otvorili dvere medzi elitných (rozumej holandských a talianskych) rozhodcov aj rozhodcom z menších krajín.
Taktiež nezabudnem na pozvánku na 1. Major League Umpire Camps v roku 2006. Nominácie na MS U18 v kanade v roku 2017 či minuloročné MS U23 na Taiwane.
Tých zápasov bolo a dúfam, že ešte bude, neúrekom. Tiež si medzi ne radím spoločné rozhodovanie s Tiborom Braunerom na priateľskom softballovom zápase Ekonómu Bratislava proti Tímu TWA na Štadióne v bratislavskej Trnávke.
Predchádzajúca otázka mala byť tak trošku motivačná pre mladých ľudí v našej federácii, pretože rozhodcov nemáme na rozdávanie. Plánuje komisia rozhodcov pod Tvojim vedením rozširovanie počtu arbitrov a ako?
Plánuje každý rok. Znova a znova. Ako rozhodcovia sme závislí od našej členskej základne. Všetci súčasní arbitri sú bývalými hráčmi. A veľa z nich aj súčasnými. Kvalita tým veľmi trpí, pretože naraz hrať aj rozhodovať je veľmi ťažké (nemyslím v jednom zápase, ale v jednej sezóne). Čím viac bude hráčov a tým viac z nich bude možné „ukradnúť“ a motivovať na rozhodovanie.
Chceme vytvoriť veľmi zjednodušené školenie pre rodičov a trénerov tých najmenších, aby si vedeli zápasy rozhodovať samostatne a nepotrebovali „školených“ rozhodcov.
Pasujem sa s nezáujmom, ale aj so záujmom ale nedostatkom času. Najmä kvôli rodine. V takom prípade nikdy nie som nahnevaný, ba čo viac, ak sa dá tak zaskočím osobne. Veľa ľudí si neuvedomuje, že rozhodovanie je minimálne také ťažké ako hranie baseballu. Celoživotné vzdelávanie, tréning, skúšky, zmena pravidiel. Všetko s čím sa stretávajú hráči a manažéri musia ovládať a vedieť uplatniť či zdôvodniť aj rozhodcovia. Možno trošku menej sa vyžaduje pri fyzickej zdatnosti. Ale aj to sa v súčasnosti mení.
Ja ale verím a budem vždy veriť, že jedného dňa na Slovensku bude kvalitná súťaž s kvalitnými rozhodcami, zapisovateľmi, komisármi, supervízormi a samozrejme divákmi a fanúšikmi.
Prezident SBF – Mojmír Jankovič
Pokiaľ som Ťa mojimi otázkami neznechutil, tak dovoľ, ešte jednu na záver. Uvidíme Ťa tento rok na ihrisku s pálkou v ruke? Mám hlavne na mysli memoriál K Reindla, ktorého si patrónom. Ak áno kedy ho plánuješ usporiadať a s akým počtom teamov počítaš?
Keď sa budete dobre pozerať tak určite. Jednou z mojich povinností ako rozhodcu je aj odstránenie pálky z okolia domácej méty, ak sa tam očakáva hra. Takže určite ju budem mať v ruke aspoň raz. Moja hráčska kariéra sa priblížila k samému koncu, kvôli problémom s kolenami. Nerád by som sa zranil a znemožnil si pokračovanie v rozhodcovskej kariére. Na Memoriál K. Reindla sa však už teraz veľmi teším a v jednom zápase rád nastúpim (ak ma manažér nominuje)!
Text: Tibor Brauner a Mojmír Jankovič
Fotky: Pavol Teslík a Pavol Mozola
Našli ste v tomto článku chybu? Prosím napíšte nám na e-mail.
Ďakujeme, TÍM SBF
