História Baseballu

DOUBLEDAY ALEBO CARTWRIGHT A ADAMS? (Kto hodil úplne prvý nadhod?)

Bol to Abner Doubleday v jedno letné popoludnie roku 1839 v Cooperstowne, na brehu jazera Otsego v štáte New York hrajúc ‘town ball’ spolu s ďalšími chlapcami z Otsegonskej akadémie? Alebo to bol Alexander Joy Cartwright Jr. a prezident klubu Knikebocker Daniel Lucius „Doc“ Adams počas jari a leta 1842, keď sa v Manahattane stretla skupina mužov, aby hrala rôzne verzie basebalu?

Je ťažké povedať, kto hodil úplne prvý nadhod v baseballe, pretože baseball, ako ho poznáme dnes, bol pravdepodobne priamym potomkom dvoch britských hier – kriketu a rounders. Kriket – rozdelený na iningy a riadený rozhodcami, rounders – hra s loptou a palicou, ktorú priniesli do ameriky prisťahovalci. Bolo veľa rôznych amerických verzií “Base Ballu” s rôznymi pravidlami, ktoré hrali deti na dedinách, vojaci bojujúci v Občianskej vojne, deti otrokov na juhu a mnoho ďalších. Neboli žiadne oficiálne pravidlá. Tzv. “striker (triafač)” nadhadzoval loptu tzv. “feeder-ovi (kŕmič)”. Bežec bol aut ak bola odpálená lopta chytená, alebo ak bol trafený loptou, ktorú po ňom hodili, keď bežal z méty na métu.

PRVÉ ROKY

Bol prijatý názor, že hra baseball, ako ju poznáme dnes, nebola vynájdená Abnerom Doubledayom vo vidieckom mestečku Cooperstown v štáte New York. Pravdepodobnejšie ako spojitosť s vidieckou amerikou je to, že prví hráči baseballu prišli z veľkých miest, akým bol New York (v roku 1905 bola ustanovená komisia, aby určila ozajstný pôvod baseballu). Na jar a v lete roku 1842 sa stretla v Manhatane skupina mužov, aby hrala rôzne verzie baseballu. V októbri 1845 táto skupina utvorila New York Knickerbocker’s Base Ball Club na naliehanie Alexandra Joy Cartwrighta, ktorý mal vtedy 25 rokov.

Alexander Cartwright a prezident Knickerbocker’s Daniel Lucius “Doc” Adams (doktor z New Hampshire) vytvorili formálny súbor pravidiel, ktoré navždy zmenili hru baseball na to, čím je dnes. Určili, že infield by mal mať tvar kosoštvorca a nie štvorca, ktorý používali. Definovali postranné čiary – predtým neboli žiadne čiary, žiadne foulbóly, všade sa hralo. Prvá a tretia méta boli umiestnené 42 krokov od seba. Bežcov viac neautovali trafením loptou, ale ich tečovali, alebo prihrávali na métu skôr, ako tam bežec dobehol. Pálkari boli vyautovaní po troch netrafených nadhodoch. Nadhadzovači hádzali zospodu bez pokrčenia zápästia, alebo lakťa. Bol zadefinovaný a uplatňovaný balk.

Keď už bola hra pevne zadefinovaná, urbanizácia sťažovala nájdenie vhodnej plochy na jej hranie. V New Yorku sa Knickerbockers začali stretávať v Hobokene, New Jersey, na mieste zvanom Elysiánske polia. 19. júna 1846 sa tu uskutočnil prvý oficiálny zápas medzi dvomi samostatnými klubmi – the Knickerbockers a New York Nine. Hralo sa podľa pravidiel vyvinutými Cartwrightom, Adamsom a Knickerbockermi. Knickerbockers prehrali v štvoriningovom zápase 23:1.

V nasledujúcom desaťročí sa podľa týchto nových pravidiel hrali ďalšie baseballové zápasy medzi skupinami mladých mužov po celom New Yorku. Knikerbockers pokračovali v upresňovaní pravidiel. Usmerňovali zápasy formálnymi listami. Za nadávku bola pokuta 6 centov. Za pochybovanie o rozhodcovom výroku 25 centov. Hráč musel zaplatiť rozhodcovi predtým, než odišiel z ihriska. Inak bol vylúčený z ihriska pokiaľ nebola pokuta zaplatená. Prvý tím, ktorý dosiahol 21 bodov vyhral. Až v roku 1857 bolo toto pravidlo zmenené na to dnešné – tím, ktorý mal po deviatom iningu viac bodov, vyhral. Tiež bola upravená lopta. Pôvodná lopta bola veľmi ľahká a ťažko ju bolo hodiť na väčšiu vzdialenosť – obyčajne nie viac ako 200 stôp (necelých 70 metrov). Preto sa Doc Adams, ktorý vyrábal lopty pre Knickerbockers a ostatné organizované tímy, rozhodol zlepšiť loptu. Prišiel na spôsob, ako ju spraviť ťažšou a tvrdšou, takže sa ňou dalo dohodiť ďalej.

V roku 1857 sa Knickerbockers a ďalšie tímy, ktoré hrali podľa pravidiel Knickerbockers, zorganizovali do Národnej asociácie hráčov baseballu (National Association of Base Ball Players). Doc Adams sa stal prezidentom. A boli zapracované ďalšie pravidlá. Deväť hráčov na každej strane. Méty 90 stôp od seba. Rozhodcovi bolo umožnené hlásiť strajky. Hráči nesmeli chytiť loptu do čiapky. Baseball mal ostať amatérskym športom, hráči nemali byť platení.

V roku 1849 opustil Alexander Joy Cartwright New York a Knickerbockers pre Kalifornskú zlatú horúčku, pri čom si zobral zo sebou kópiu pravidiel, pálku a loptu. Počas cesty oboznámil s hrou baseball každého, kto prejavil záujem. Nakoniec skončil Cartwright na Havaji, kde sa podelil o baseball s obyvateľmi Honolulu. Doc Adams odišiel od Knickerbockers v roku 1862.

Dôležitú úlohu v počiatočnom úspechu baseballu hral aj Henry Chadwick. Písal o ňom a propagoval túto hru skoro 5 desaťročí, keď začal už v neskorých 40-tych rokoch. Je považovaný za prvého baseballového redaktora, pracujúceho pre New York Clipper. Tiež vymyslel zápis zápasu v novinách s uvedením výkonu každého hráča. Chadwin publikoval mnoho baseballových sprievodcov a ročeniek. Viedol Komisiu pravidiel v Národnej asociácii hráčov baseballu. Predpovedal, že ak nebude baseball starostlivo kontrolovaný, chamtivosť ho čoskoro zruinuje. Už v roku 1865 sa to takmer potvrdilo. Traja hráči z tímu Mutuals boli vyhostení z baseballu, keď každý zobral 100 dolárov za pustenie zápasu.

New Yorkský štýl baseballu sa rozširoval na severovýchode a na západe v Kalifornii. V Národnej asociácii hráčov baseballu bolo 62 klubov. Slobodní černoši na severe začali zakladať svoje vlastné tímy. Keď vypukla Občianska vojna, hrali vojaci zápasy na obidvoch stranách frontu. A baseball sa hral aj v za frontovými líniami a stále boli dopĺňané nové pravidlá. V roku 1861 povolili rozhodcovi označiť nadhod ako ball, ak sa mu zdalo, že nadhadzovač ho hodil úplne mimo. Nadhadzovači ešte stále hádzali zospodu a hráči ešte stále nemali rukavice. Nadhadzovací kopec bol stále ešte len 45 stôp od pálkara.